pomariidizajn
excelentnost

Nastavení mysli

kontinuálny rastlinný štýl - keltské geometrické ornamenty

Viac tu: http://pomariidizajn.webnode.cz/
kontinuálny rastlinný štýl - keltské geometrické ornamenty

Viac tu: http://pomariidizajn.webnode.cz/

    Praveké výšinné hradisko zo staršej doby železnej bolo vybudované na Ostrej hore, Štepnickej skale a Púchovskej skale. Slovanské sídlisko z 8. storočia malo sídlo popri Majeri v Kvášove aj na Rovniach. Dobová móda dala vzniknúť hradu Lednica.

    Starobylá  lipa  z 13. storočia  vysadená  na najkrajšiom pútnom mieste v kraji  chránila svojich návštevníkov až do 19.storočia. Pôvodný kaštieľ bol postavený na mieste zásobného majera panstvom z hradu Lednica v 15. storočí. Popri „ Hradskej „ tak vzniklo v duchu vtedajšiej módy typické letné sídlo. Priľahlý terén  zvažujúci sa k potoku Lednica a k Váhu, sa zmenil po založení  parku  v jeho blízkosti. Monumentálnosť tejto vidieckej rezidencie znásobilo napojenie osovo súmernej úpravy centrálneho dvora na neopakovateľné  scenérie  prirodzených porastov drevín. Podľa tradície  dal  František  Rákoci   v druhej  polovici 17. storočia  vysadiť v týchto miestach sto líp, podobne ako v Zborove na východnom Slovensku .

 

 

                                 mentalita je stav, mentalita není zboží

 

. . . kontinuální rostlinný styl - keltské geometrické ornamenty . . .

 

           - přirozené místo delšího oddychu a zastavení

  - pocity krásna, úžasu, strach z nepoznaného, vnemy barev života  . . . . možnost pěstování plodin, početí, rituály, meditace

          - strategicky chráněné zákoutí k aktivnímu životu / nížinné hradiště, majer, kaštieľ  . . . .  /

 

 

Vážení čitatelia,
dostávate do rúk číslo časopisu venované téme pamiatkovej ochrany historickej zelene. Rozhodli sme sa upriamiť pozornosť na špecifickú problematiku, ktorá neprávom stojí tak trochu bokom záujmu odbornej i laickej verejnosti. Do kategórie historickej zelene počítame pamiatky a pamiatkové objekty spojené so živou prírodou (parky, záhrady, aleje, rozáriá, sadovnícke úpravy). Prístup k nim je z tohto dôvodu osobitý a takpovediac, nikdy nekončiaci. Takmer dvesto rokov stáli po boku historických pamiatok aj pamiatky prírodné, ba počiatky formovania pamiatkarskej disciplíny sú pevne spojené s myšlienkou ochrany tak výtvorov človeka, ako aj výtvorov prírody. Aj ideové zázemie prameniace v myšlienkach osvietenstva, romantizmu, „národného“ obrodenia, vedeckého poznávania a osvety bolo pre obe skupiny pamiatok rovnaké. Odčlenením ochrany prírodných pamiatok, resp. prírody ako takej do samostatného odboru, ostala pamiatkarom len starostlivosť o objekty historickej zelene, teda tej časti prírody, ktorá vznikla a formovala sa vďaka pôsobeniu človeka. Stav, v akom sa dnes nachádza asi väčšina pamiatok historickej zelene, však vypovedá skôr o tom, čo za roky nezáujmu a zanedbávania dokázala z pôvodne človekom vyformovanej zelene urobiť samotná príroda ponechaná na svoju silu. V príspevkoch našich kolegov „zeleninárov“ defilujú príbehy vidieckych i mestských historických parkov, vo väčšine prípadov unikátov smelo porovnateľných s inými pamiatkami, ktorých slávu pripomínajú len zvyšky niekdajšej veľkosti a formy. Parky pri bývalých šľachtických rezidenciách v Stupave, Voderadoch, Lednických Rovniach, Trebišove, Hanušovciach nad Topľou, ale aj mestské parky v Bratislave, sú len zlomkom fondu historickej zelene (v Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaných 462 pamiatkových objektov), no problémy ich ochrany a obnovy sú signifikantné aj pre iné objekty. V havarijnom stave nie sú len samotné prírodné porasty, ale aj objekty drobnej architektúry, ktoré boli ich neodmysliteľnou súčasťou. Podrobne vás oboznámime s umelými jaskyňami (grottami). Pamiatkari v súčasnosti rozširujú svoj pohľad na celé prostredie, v ktorom sa pamiatky nachádzajú. Pri hájení hodnôt integrity a autenticity tzv. kultúrnej krajiny v boji s „požiadavkami modernej doby“ nemôžu byť pamiatkari osamelými bežcami. Definované problémy banskoštiavnického regiónu sú len časťou problematiky, ktorá zasahuje celú spoločnosť. Z pohľadu archivárky oceňujem, že ani výskum historických parkov a záhrad sa nezaobíde bez historických prameňov, ktoré sú často jediným svedectvom o ich pôvodnom vzhľade, usporiadaní, druhovom zložení, rozlohe, vodných, architektonických a iných prvkoch. Ako historička vidím potenciál v skúmaní dôvodov a okolností zakladania parkov, ako aj prácneho pretvárania prísne geometrických francúzskych záhrad na anglické prírodno-krajinárske parky, v skúmaní spoločenskej, reprezentatívnej, zdravotnej a inej funkcie objektov historickej zelene, v objavovaní osobností, ktoré stáli pri ich zrode. Ako metodologický príklad výskumu ponúkame príspevok o pôsobení českých záhradných architektov na Slovensku. Fascinujúco pôsobia metodické príručky vytvárané českými pamiatkarmi, ktorí sa rozhodli skúmať historickú zeleň merateľnými kvantitatívnymi ukazovateľmi.
Napriek vedeckému prínosu výskumných metód prezentovaných v časopise mi na záver predsa len vyvstáva otázka, či nám pri riešení problémov ochrany a obnovy objektov historickej zelene niečo podstatné neuniká, či nezabúdame na inú funkciu, ktorú plnil zidealizovaný a do dokonalosti privedený priestor medzi nebom a zemou. Romantické zákutia v chráme prírody mali vyvolávať rovnaké emócie božskosti ako ozajstné chrámy. Dokážeme im navrátiť tento význam? Dokážeme ešte snívať a básniť?